BIOLAMPA

Biologický účinok polarizovaného svetla

na živý organizmus

PRVÁ POMOC PRI RÔZNYCH ZRANENIACH A BOLESTIACH

Pri dopade polarizovaného svetla na tkanivo, sa malá časť svetelných lúčov odrazí (asi 4%) a zbytok prejde do tkaniva, kde dochádza k jeho rozptylu a absorpcii.

Rozptyl a odraz od niektorých zložiek tkaniva ovplyvňuje priestorové šírenie svetelnej energie i možnosť jej absorpcie v určitom objeme tkaniva.

Absorpcia svetla (pohlcovanie energie) tkanivom je konečným a najvýznamnejším procesom, bez ktorého by nemohla vzniknúť fotochemická reakcia (chemická premena vyvolaná pôsobením absorpcie svetla). Absorbovaná svetelná energie dodáva aktivačnú energiu pre chemické reakcie (prevažne v bunkových procesoch), ktorých dôsledkom je odpoveď organizmu. Špecificky potom pôsobí na bunečné membrány, posilňuje bunečný metabolizmus (latkovú výmenu) a významne tak urýchľuje regeneračné schopnosti a hojivé procesy. Znižuje vnímanie bolesti a potlačuje zápalové pochody v tkanivách. Ďalším efektom je utlmenie tvorby látok sprevádzajúcich chorobné stavy a v neposlednom rade i priame pôsobenie svetla na kožu.

Stimulačné polarizované svetlo biolámp má schopnosť cieleného prieniku do hlbších štruktúr. Hĺbka prieniku svetelnej energie a jej schopnosť sa tkanivami šíriť, závisí tiež od fyzikálnych parametrov zaručujúcich účinnosť fototerapie. Veľa závisí tiež na čistote pokožky a charaktere konkrétneho ožarovaného tkaniva, jeho hustoty, pigmentácii, množstva podkožného tuku atď.

Svetelná energia, ktorá je postupne pohlcovaná tkanivom ktorým preniká, vyvoláva efekty, ktoré sú z liečebného hľadiska veľmi významné, patrí k nim:

· Zvýšenie energie, sily a vytrvalosti

· Zvýšená saturácia (naviazanie) a transport kyslíka krvou

· Spomalenie dychovej frekvencie

· Spomalenie pulzovej frekvencie

· Zníženie krvného tlaku

· Zníženie glykémie

· Zníženie laktátu v krvi po telesnej záťaži

· Zvýšená odolnosť voči stresu

Základné efekty pôsobenia

Pri používaní biolámp (ako zdroja polarizovaného svetla) dochádza k javom, ktoré spúšťajú a podnecujú priebeh riadiacich pochodov na bunkovej úrovni v tkanive a následne prichádza k spomaleniu chorobných a degeneratívnych procesov v týchto bunkách. Pretože v každej bunke v celom organizme prebiehajú špecifické biochemické procesy, môžeme z tohto pohľadu označiť tento jav za strategicky dôležitý pre ďalší priebeh liečebných procesov, majúcich vplyv na celý organizmus. V praxi sa väčšinou jednotlivé efekty kombinujú a prelínajú.

I. Biostimulačný efekt

Pod týmto pojmom rozumieme predovšetkým stimuláciu buniek svetelnou energiou, pričom dochádza k urýchlenému bunkovému deleniu v rôznych tkanivách, k optimalizácii látkovej výmeny a celkovému zvýšeniu bunkovej energie ,alebo upraveniu tejto energie na hladinu normálu.

Predpokladom biostimulačného efektu je zároveň urýchlenie regenerácie krvných a lymfatických ciev a tím zlepšenie vaskularizácie (prerastania cievok ) tkaniva. Výsledným efektom je potom urýchlenie revitalizácie (znovu oživenie) a hojenie postihnutej oblasti (tkaniva). Polarizované svetlo najviac pozitívne ovplyvňuje vlastnosti novovytvoreného tkaniva – napr. jazva v kostrovom svale po stimulácii svetelnou energiou dosahuje ďaleko vyššiu pevnosť v ťahu.

II. Analgetický – proti-bolestivý efekt

Bolesť – je jav spojený s poškodzovaním tkaniva alebo je príznakom mnohých porúch a onemocnení. Bolesť je zaznamenávaná senzormi (tvz. nocisenzory), ktoré reagujú na zmeny priepustnosti senzorickej membrány. Takto získané informácie prenášajú nervové vlákna do miechy, kde sa prepájajú na vzostupné systémy, ktoré vedú bolestivé informácie do mozgu.

Pozitívny proti bolestivý efekt polarizovaného svetla spočíva v:

· Lokálnom (miestnom) proti bolestivom efekte, ktorý je podporovaný stimuláciou slizníc, čo má za následok zlepšenie a zrýchlenie odtoku lymfy z postihnutej oblasti

· Ovplyvnenie tvorby a uvoľnenie látok (endogénnych opiátov - opinoidov), ktoré pomáhajú navodiť žiadací proti bolestivý účinok

· Spomalenie degenerácie nervového vlákna

· Zníženie dráždivosti nervu, priamym pôsobením na nervové zakončenia

III. Protizápalový efekt

Tkanivo reaguje na poškodenie, ktoré môže mať rôzne príčiny, komplexnou reakciou, ktorú nazývame zápal. Poškodené bunky potom uvoľňujú určité substancie (histamín, serotonín a mnoho ďalších), zvyšuje sa lokálne prekrvenie a priepustnosť stien krvných ciev, čím sa dostáva väčšie množstvo tekutín do medzi tkanivového priestoru a vytvára sa opuch.

V tomto komplexnom obrannom systéme hrá polarizované svetlo výraznú úlohu pri terapeutickom pôsobení. Polarizované svetlo účinkuje v celej šírke klasických zápalových symptómov: proti opuchu, bolesti, začervenaniu a zahriatiu. Oproti doterajším klasickým fyzioterapeutickým aplikáciám má fototerapia prednosť v tom, že sa pri jej pôsobení nepodieľa termický (tepelný) faktor. Monochromatickým polarizovaným svetlom červenej farby môžme ožarovať i zápalové stavy, a to ihneď od začiatku zápalu.

Súhrnne môžeme povedať, že vplyv polarizovaného monochromatického svetla na zápalové zmeny spočíva v stimulácii hormonálnej obrany a v aktivácii imunologickej obrany organizmu.

Pôsobenie polarizovaného svetla na organizmus musíme chápať ako komplexný proces, ktorého výsledkom je určitá reakcia organizmu na toto pôsobenie prejavujúca sa ako – biostimulačný, analgetický, protizápalový efekt.

Oblasti použitia fototerapie

Najprirodzenejšími oblasťami pre terapeutické použitie polarizovaného svetla boli zo začiatku najmä dermatológia (kožná medicína), ortopédia, stomatológia, rehabilitačná a športová medicína a tiež kozmetika. Dnes sa rozsah možných použití rozšíril i do ďalších oborov medicíny, ako chirurgia, gynekológia, pediatria a všeobecná medicína. Získané výsledky potvrdzujú, že tato terapia prináša požadovaný efekt a je prostriedkom k liečbe, rehabilitácii i prevencii množstva ochorení.

Výhody použitia fototerapie

· široké pole indikačných okruhov s vysokým účinkom

· žiadne vedľajšie účinky

· minimálny okruh kontraindikácii

· možnosť kombinácie fototerapie s klasickými i inými liečebnými metódami

· bezkontaktná a sterilná aplikácia

· dostupnosť fototerapie pre každého (bez rozdielu veku)

· možnosť ošetrenia v domácom prostredí – pohodlne, rýchle a lacno

Základné pravidlá správnej aplikácie fototerapie

Fototerapiu začíname aplikovať na čistú ničím nekrytú pokožku. K umytiu pokožky postačuje mydlo alebo iný čistiaci prostriedok, z tváre je treba odstrániť make – up. Pokiaľ by sme tak neurobili mohlo by prísť ku zvýšenému odrazu svetla od pokožky a tým ku zníženiu účinnosti terapie.

1. Svetelný kužeľ by mal priamo dopadať vždy čo najviac kolmo na suchú a čistú pokožku miesta, ktoré ošetrujeme. vhodné je dodržovať doporučenú aplikačnú vzdialenosť 1,5 – 2,0 cm, pokiaľ chceme zachovať maximálnu hĺbku prieniku. Ak pokladáme aplikačnú plochu biolampy priamo na pokožku dochádza ku zníženiu prieniku svetla, čo je spôsobené prirodzeným zvlhčením pokožky (hydratáciou), čím sa pod plochou vytvára vodný film, ktorý potom bráni ideálnemu preniku svetla. Druhým dôvodom pre dodržanie distančnej vzdialenosti sú i hygienické pravidlá (zamedzenie znečistenia aplikačnej plochy a tým možné rozšírenie problému i na iné časti tela alebo iného užívateľa).

2. V prípade aplikácie na oblasť pokožky krytú vlasmi je dôležité, čo najviac umožniť priame pôsobenie svetla, lebo vlasy veľmi dobre odrážajú svetelné lúče (vhodné je postupne vlasy rozčesávať).

3. Celkové dávky polarizovaného svetla sú závislé na type tkaniva, indikovaných problémoch, individuálnej reakcii na fototerapiu a ďalších faktoroch. Obecne sa v rámci chronických obtiaží alebo degeneratívnych onemocneniach (ako artróza) doporučuje voliť nižšie dávky (tzn. 2 – 3 aplikácie denne s maximálnou dĺžkou 15 minút). U akútnych prípadoch (čerstvých rán atď.) skôr voliť väčší počet aplikácii s dlhšou aplikačnou dobou (4 – 5 aplikácii s dĺžkou 20 – 30 minút). Zo skúsenosti vychádza zásada, že u mladšieho organizmu je spontánna odozva organizmu na fototerapiu vyššia a preto je možné voliť kratšiu aplikačnú dobu (o 1/3 až 1/2), u starších pacientov je treba dĺžku aplikácie úmerne predĺžiť.

4. Fototerapia je metóda, ktorá sa nedá predávkovať, ale v rámci dosiahnutia optimálneho účinku postačuje pokiaľ sa dodržujú doporučené počty i dĺžka aplikácii pre jednotlivé indikácie. Samozrejme je treba brať do úvahy i individuálne potreby jednotlivých užívateľov, ale vezmite v úvahu, že použitie 10 terapeutických jednotiek každé tri hodiny denne, v prípade chronických problémov (ako je artróza apod.), neprinesie žiadne podstatnejšie rozdiely alebo rýchlejší efekt, než pokiaľ použijete len tri aplikácie denne s 6 hodinovou prestávkou.

Kontraindikácia-nevhodnosť aplikácie

Každá liečebná metóda, má svoje určité obmedzenia, ktoré je potrebné vždy rešpektovať. Súborne sú vždy uvádzané v návodoch pod názvom – kontraindikácie.

Fototerapia patrí k terapeutickým metódam, ktoré majú veľmi malý okruh týchto obmedzení a i tie patria medzi tzv. relatívne – teda také, ktoré nezakazujú použitie, ale len vymedzujú oblasti kde nie je vhodné aplikáciu prevádzať. Rešpektujte preto tieto odporučenia v prípade týchto obmedzení.

1. Onkológia – v prípade nádorového onemocnenia nie je vhodné používať fototerapiu na oblasť kde je tento problém lokalizovaný. K prípadnému ošetreniu pooperačných jaziev po malígnych nádoroch je vhodné použiť fototerapiu až 6 mesiacov od ukončenia chemoterapie. Inak nie sú pacienti s týmito zdravotnými problémami v používaní obmedzení.

2. Epilepsia - u pacientov s týmto ochorením nie je vhodné prevádzať aplikácie v oblasti krku a hlavy a pokiaľ možno u nich čo najmenej používať pulzný režim. Inak môžu fototerapiu bez problémov používať.

3. Priami osvit očnej sietnice – v prípade biolamp nie je nutné používať ochranné pomôcky (okuliare alebo iné špeciálne kryty na oči), pre zamedzenie prieniku svetla priamo na sietnicu postačia zatvorené oči. V žiadnom prípade nemôže prísť k poškodeniu zraku, ale priama aplikácia nie je pre užívateľa vôbec príjemná.

4. Hyperfunkcia (zvýšená funkcia) štítnej žľazy – jedná sa o špecifický prípad onemocnenia a pacienti by nemali fototerapiu používať v oblasti krku. S tým súvisí i zákaz ošetrenia jazvy po operačnom zákroku štítnej žľazy prv než 6 mesiacov od zákroku. Inak sú opäť u týchto pacientov aplikácie na iné oblasti absolútne bez problémov.

5. Priama aplikácia na akútny zdroj infekcie alebo na opúzdrené ložisko hnisu (absces) pokiaľ nie je pred tým sterilizovaný (otvorený a vyčistený) a pokiaľ nie sú nasadené antibiotika, pretože by mohlo prísť k jeho aktivácii a tým k možným zdravotným komplikáciám (ako je v lepších prípadoch celkové predlženie liečby.

6. Horúčkovité stavy – v prípade horúčky (telesná teplota nad 37,5ť°C) je vhodné počkať s aplikáciou až na zníženie teploty. Hlavne preto, že by mohlo prísť ku zníženiu reakcie organizmu na fototerapiu.

Obávať sa naopak nemusíte:

1. Pri použití fototerapie v oblasti pohlavných orgánov. Nebol nikdy pozorovaný žiadny negatívny vplyv neinvazívnej fototerapie na tieto orgány.

2. U osôb s kardiostimulátorom. Podľa posledných dostupných informácii sa v žiadnom prípade nie je treba obávať negatívnych reakcií. Predchádzajúce odkazy v odbornej literatúre poukazovali na možne nebezpečie, ale boli to mylné údaje, ktoré stále časť odbornej verejnosti zo zotrvačnosti rozširuje.

3. U pacientov s telovými implantáty či už kovového (napr. totálne endoprotézy) nebo iného charakteru (napr. plasty, silikónové náhrady apod.).

4. U detí v oblasti rastových chrupaviek. Ďalšia z povesti, ktoré boli vyvrátené štúdiami anglických lekárov, ktorí poukázali, že obava z poškodenia detských chrupaviek je neopodstatnená.

Biostimul BS 102

Biolampa BIOSTIMUL BS 102 je najobľúbenejšia a najpredávanejšia verzia produktovej rady osobných systémov svetelnej terapie. K univerzálnemu terapeutickému pôsobeniu využíva energiu vysoko polarizovaného červeného svetla (626 nm) diódového svetla. Integrovaný mikroprocesor umožňuje voľbu liečebných režimov (kontinuálny/pulzný), intenzity alebo dĺžky aplikácie. Štandardné napájanie sieťovým adaptérom je možné alternatívne rozšíriť o mobilné napájacie zdroje. (batériový alebo autonapájač)

Cena: 350 €.

Pre spolupracovníkov nákup za VOC - 250 €.

Osobný systém svetelnej terapie BS 102 sa vyznačuje:

· neobvykle dlhou životnosťou,

· predĺženou zárukou,

· vysokou odolnosťou,

· vysokou účinnosťou,

· certifikovanou mierou polarizácie 96%,

· možnosťou pulzného režimu,

· optimalizovaným svetelným výkonom,

· najuniverzálnejšie pôsobiacim q-monochromatickým červeným svetlom,

· negeneruje zbytkové teplo,

· rýchlou odozvou organizmu,

· jednoduchosťou aplikácie, ktorou zvláda aj malé dieťa,

· nízkou hmotnosťou,

· intuitívnym ovládaním,

· implementovaným mikropočítačom a časovačom,

· maximálnou mobilitou,

· množstvom dostupných doplnkov,

· najlacnejšia aplikácia, cca 0,08 Sk / aplikácia,

· minimálnymi náklady na údržbu,

· má vplyv nie len na ľudský organizmus, ale aj na zvieratá alebo rastliny.

Systémy svetelnej terapie priniesli za uplynulé 4 roky na Slovensku úľavu najmenej 50.000 spokojným užívateľom a ich najbližším. Na druhej strane je ale nekonečný zástup tých, ktorí ju potrebujú, a to chápeme ako našu výzvu.

Stručný popis funkcíí: Tento terapeutický prístroj umožňuje užívateľovi použiť 5 alebo 60 minútový časový interval, v ktorom môže prístroj pôsobiť buď v kontinuálnom režime (stály svit) alebo v pulznom režime (prerušovaný svit) o hodnote 5 Hz so zvýšeným biostimulačným účinkom.

História

Liečba svetlom je súčasťou histórie ľudstva po celú dobu jeho existencie. Jedným z prvých cielených využití svetelnej energie pri liečbe je obdobie 2500 prd. n. l. z Egypta a okolo roku 1400 pr. n.l. z Číny, ale ku skutočnému rozmachu prišlo až v kultúrach starého Grécka a Ríma, kedy ľudia mali v každom dome slnečné kúpele. Za pôvodnú metódu možno považovať z historického hľadiska helioterapiu (liečbu slnečným svetlom). V období stredoveku bola táto metóda podobne ako mnoho iných zabudnutá, ale s príchodom renesancie sa opäť začala odporúčať a praktizovať. K veľkému rozkvetu helioterapie prišlo v prvej polovici 19. storočia.

V ordináciách lekárov sa liečba svetlom natrvalo presadila koncom 19. storočia a jej výrazný prínos pre medicínu potom začiatkom 20. storočia potvrdila i „Nobelova cena“, ktorú v roku 1903 získal dánsky lekár N. L. Finsen (1860 – 1904) za liečbu kožných chorôb a to hlavne tuberkulózy kože (lupus vulgaris) pomocou koncentrovanej svetelnej stimulácie.

Liečba svetlom sa však dlhú dobu obmedzovala len na jednoduché pôsobenie svetla alebo na ožarovanie infračervenými lúčmi (dnes patrí do termoterapie – terapia teplom) a ku skutočnému prielomu prišlo až rozvojom laserové techniky od druhej polovici 60. rokov minulého storočia. Bol použitý pojem polarizované – alebo tiež fyzikálne modifikované svetlo a umelé zdroje polarizovaného svetla boli následne skúmané v rôznych oblastiach medicíny.

Pomerne značným problémom, ktorý bránil masovému rozšíreniu laserov, bola a je ich cena, ale tiež dodržiavanie bezpečnostných hygienických noriem. Preto teoretické práce i klinické testy začiatkom 80. rokov minulého storočia viedli ku konštrukcii biolampy – jednoduchšieho, lacnejšieho zdroja liečebného biostimulačného svetla, pracujúceho na princípe polarizovaného svetla vyžarovaného halogénovou žiarovkou.

Zatiaľ posledným vývojovým krokom sú biostimulačné lampy s polarizovaným LED diódovým zdrojom svetla, ktorých využitie bolo relatívne nedávno objavené laserovým priemyslom. Prevádzkový cyklus prístroja s LED diódami je ďaleko efektívnejší než u biolámp s halogénovým zdrojom a je zrovnateľný s laserovými prístrojmi. Vďaka tomu je možné nahradiť pri niektorých terapeutických aplikáciách laserové prístroje biolampami s polarizovanými LED diódovými zdrojmi svetla, bez toho aby bol akokoľvek znížený účinok terapie.